Byty, domy, radové domčeky, vily, apartmány. Ako veľmi sa počas posledných 11 rokov zmenila ich cena v rámci Európskej únie?
Začneme od začiatku, od roku 2010. Od 1. štvrťroku 2010 do 2. štvrťroku 2011 v EÚ a eurozóne zaznamenal Eurostat ľahký nárast cien nehnuteľností. K poklesu cien došlo až v roku 2013, konkrétne v 1. štvrťroku a do roku 2014 zostávali ceny viac-menej stabilné. K nárastu došlo až na začiatku roka 2015, kedy ceny nehnuteľností prudko vzrástli a rastú ďalej.
Čo sa týka ročného tempa rastu HPI (Indexu cien bývania) v eurozóne dosiahlo najvyššiu úroveň + 8,8 % v 3. štvrťroku 2021 a tempo rastu HPI v EÚ dosiahlo +9,2 %, tiež v 3. štvrťroku 2021.
V rokoch 2016 až 2019, teda 3 roky pred vypuknutím pandémie Covid-19, zostalo medziročné tempo rastu HPI tak pre eurozónu, ako aj pre EÚ relatívne stabilné (medzi +3,7 % a 5,0 %). Ale už od 1. štvrťroku 2020 tempo rastu HPI v eurozóne a EÚ zaznamenalo navýšenie medzi +5,0 % a +9,2 %. Také navýšenie bolo naposledy zaznamenané v roku 2007.
Ako sú na tom jednotlivé členské krajiny EÚ?
Podľa dostupných informácií od všetkých členských štátov Európskej únie bol v 3. štvrťroku 2021 zaznamenaný medziročný nárast cien nehnuteľností, ktorý v polovici štátov presiahol hranicu 10 %. Napríklad v Česku bol zaznamenaný nárast až +22%.
Medzi „šťastlivcov“ patrí napríklad Taliansko a Španielsko, ktoré sa môžu pochváliť jedným z najnižším medziročným nárastom cien, konkrétne +4,2 %.
V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom sa ceny zvýšili vo všetkých členských štátoch. Najnižší nárast bol zaznamenaný v Rumunsku (+0,1 %), Fínsku (+0,2 %) a Dánsku (+0,3 %). A opäť medzi rekordérmi s najvyšším nárastom nájdeme Česko (+7,3 %). V tesnom závese za SR stojí Holandsko (+5,9 %), Litva (+5,4 %) a Írsko (+5,1 %).
Dlhodobé trendy vývoja cien nehnuteľností a prenájmov
Ak sa pozrieme na obdobie od roku 2010 do 3. štvrťroku 2021, zistíme, že v rámci EÚ sa prenájmy zdvihli o 16 % a ceny nehnuteľností o 38,7 %.
Ale rozdiel v cenách nebol vždy taký výrazný. V rokoch 2010 až 2011 ceny prenájmov a nehnuteľností mali rovnaký trend vývoja. Bod zlomu nastal v druhom štvrťroku 2011, keď ceny nehnuteľností výrazne poklesli. Ceny prenájmov si stále držia stabilný trend rastu, ale ceny nehnuteľností počas sledovaného obdobia značne kolísajú a od už spomínaného rapídneho nárastu v roku 2015, letia ceny nehnuteľností hore oveľa rýchlejšie ako ceny prenájmov.
Inflácia a jej vplyv na ceny nehnuteľností
Klesajúci trend (záporná medziročná miera zmeny) v rokoch 2010-2014 odráža skutočnosť, že ceny nehnuteľností v eurozóne klesali alebo rástli menej ako inflácia. V roku 2015 začali ceny nehnuteľností rásť viac ako inflácia a od roku 2016 rástli ceny nehnuteľností o 3,0 % až 4,7 % viac ako samotná inflácia.
V 25 až 26 štátoch EÚ sa v rokoch 2016 až 2020 ceny nehnuteľností zvyšovali každý rok viac ako inflácia. Najväčšie rozdiely boli v roku 2020 medzi medziročnou zmenou cien nehnuteľností a medziročnou mierou inflácie zaznamenané v Luxembursku (+13,8 %), Portugalsku (+7,7 %), Chorvátsku (+7,3 %), Slovensku (+7,2) %) a Nemecku a Poľsku (+7,1 %).
Poobzerajte sa po nehnuteľnostiach v krajinách s najnižším nárastom cien
Nastal čas zaloviť v španielskych či talianskych vodách, kde určite nájdete priaznivejšiu ponuku napríklad za apartmán kúsok od mora.
▶ Ponuka nehnuteľností v Španielsku
▶ Ponuka nehnuteľností v Taliansku